Paríž a akciové letenky

Paríž. Rozprestiera sa na brehoch rieky Seiny, ktoré sa navzájom od seba jemne (ale niekedy viac ako jemne) odlišujú. Návštevníci Paríža mávajú rôzne očakávania: že uvidia veľké umenie, zažijú romantiku, užijú si v nočných kluboch, zúčastnia sa intelektuálskych polemík v kaviarňach a pod. Všetko toto môžete zažiť.

Ako na Orly, Beauvais alebo Charles de Gaulle letisko, lety do Paríža sú časté a môžu byť aj lacné. Letenky do Paríža bývajú veľmi výhodné a vždy sa nájdu na internete akcie, kedy si môžete letenku kúpiť doslova za pár eur. Pripravte sa na krásnu dovolenku v meste básnikov a romantiky. Kliknutiu na "Zarezervovať" sa dá len veľmi ťažko odolať!

A ako by nie, keď sa toto veľkolepé mesto môže pochváliť sympatickými uličkami v Montmartre a Saint-Germain, pamiatkami ako úžasný Sacre Coeur a cukrárňami s červeno - kockovanými obrusmi. V Paríži je každý romantický sen skutočnosťou. Magické prechádzky pozdĺž brehu Seiny, príjemné posedenie na výbornej káve s čerstvým francúzskym croissantom, divadelné vystúpenie na ulici, a množstvo atrakcií na každom kroku, kam sa návštevník tohto romantického mesta pohne.

Paríž bol a vždy bude miestom pre všetkých, ktorí hľadajú šťastie, lásku, alebo inšpiráciu. Bol domovom pre vyhnancov, básnikov, mysliteľov, umelcov. Toto mesto má nenapodobiteľnú charizmu. So svojou otvorenosťou a svojím štýlom nemá obdoby. Pre mnohých je to najkrajšie mesto na svete, pre iných stelesnenie gýču. Jedno mu ale musíte uznať. Je to neskutočne fotogenické mesto. Odfotíte si Place de la Concorde, v počítači fotku zmeníte na sépiové zafarbenie a okamžite ostanete v úžase, aká nostalgická nálada starých čias na Vás dýchne z fotografie. Paríž je aj stále vďačnou filmovou kulisou. Máloktoré mesto dokáže tak dokresliť romantickú atmosféru, ako práve metropola Francúzska.

Ak Vás veľmi neberú pamiatky a kultúra, ale zato ste zarytý fanúšik módy, Paríž je pre Vás to pravé. Centrum módy bolo v Paríži v 19. storočí a platí to dodnes. Móda v Paríži je povýšená do šľachtického stavu „haute couture“. Každý predsa pozná zvučné mená francúzskej módy ako sú Dior, alebo Chanel. V parížskej móde nejde len o drahé látky a precízny strih, ale predovšetkým o kreativitu. Preslávená parížska elegancia a móda vzniká na ulici, v kaviarňach, v salónoch. Len si všimnite Parížanky! Ich neopísateľný štýl, elegancia a tá schopnosť pritiahnuť na seba pozornosť vždy a všade je tak úžasne chic. Je to proste to esencia štýlu, ktorá sa nedá napodobiť s ňou sa musíte narodiť a práve preto sa móde v Paríži tak darí.

Paríž však nie je iba mestom monumentov a bulvárov, malebných bočných uličiek, módy, alebo skvelej kuchyne. Ak sa v ňom pohybujete dlhšie, nakoniec zistíte, že je čarovné takmer vždy a všade. A ak ho raz navštívite, budete sa chcieť znova vrátiť.

Víťazný oblúk

Víťazný oblúk. Je spomienkou na stratéga Napoleona, pamiatkou na jeho víťaznú bitku pri Slavkove. Prekrásny, dokonalý, historický, monumentárny. Každým rokom sa pri ňom ukončuje cyklistický závod Tour de France. Z vtáčej prespektívy pripomína slnko s mnohými lúčmi, je stredom, odkiaľ do všetkých strán vedie mnoho ciest. Alebo by sa dalo povedať, že všetky cesty v Paríži vedú k nemu.

Arc de Triomphe de l'Étoile alebo skrátene len Arc de Triomphe. Víťazný oblúk je monumentálna stavba v tvare otvorenej brány, ktorá bola už od staroveku stavaná na počesť víťazstva vo vojne. Prvé správy o nich pochádzajú z Ríma v období prelomu letopočtu. Doteraz zachované sú v Ríme. Keďže boli triumfálne sprievody pre rímske vojvodca a cisára organizované výhradne v Ríme a Konštantínopole označujú sa víťazné oblúky mimo tieto mestá ako slávobrány. Neskôr boli stavané v mnohých krajinách, najviac je ich v Taliansku, Francúzsku a Rusku. V rokoch 1806-1936 nechal Víťazný oblúk postaviť slávny generál Napoleon Bonaparte na znak svojej moci a víťazstva v bitkách - zostal postavený podľa dekrétu Napoleona I z 18. februára 1806. Samotné položenie základov trvalo dva roky. Víťazný oblúk bol dokončený až za vlády Ľudovíta Filipa Orleánského v rokoch 1833-1836.

Arc de Triomphe stojí uprostred námestia Charlesa de Gaulla (formálne Place de l'Étoile) na západnom konci slávneho parížskeho bulváru Avenue des Champs-Elysées. Schádza sa tu vo veľkom kruhu 12 rôznych ulíc z Paríža a tvorí vlastne prvý organizovaný kruhový objazd na svete. Autorom návrhu bol architekt Jean-François Chalgrin.

Tento krásny monument sa pýši výškou 51 metrov a šírkou 45 metrov. Je to druhý najväčší víťazný oblúk na svete a jeden z najznámejších monumentov Paríža. Pod ním sa nachádza hrob neznámeho vojaka, čím sa oblúk stal pútnickým miestom vhodným na uctenie pamiatky. Dostupnosť K tejto monumentálnej pamiatke sa môžete dostať metrom a to zo stanice Charles de Gaulle Étoile, alebo aj známym bulvárom Champs Élysées.

V Paríži je viac ako len jeden víťazný oblúk. K ďalšiemu slávnemu víťaznému oblúku patrí aj Arc de Triomphe du Carousel, ktorý sa nachádza blízko slávneho Louvru. Ako mnohé, aj tento postavil Napoleon.

Bazilika Sacré Coeur

Priamo v zemepisnom strede mesta sa na kopci Montmartre tyčí snehovo biela bazilika Sacré-Coeur [sakrékör] (v pôvodnom prepise Basilique du Sacré-Cœur, kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho). Z ktoréhokoľvek miesta, ak práve nestojíte v okolí vysokých budov či v údolí, môžete uvidieť tento chrám zasvätený Srdcu Ježišovmu. Sacré-Coeur je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza na predmestí Montmartre, a je ďalšou v poradí z nádherných pamiatok Paríža.

Sacré Coeur je kostol známy uctievaním 58 000 vojakov, ktorí položili svoje životy počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870-71. Po dvoch rokoch od konca tejto vojny, požiadal parížsky arcibiskup o postavenie baziliky ako symbolu nápravy za zločiny na spoločnosti. Na baziliku bola vyhlásená architektonická súťaž. Zúčastnilo sa jej 77 architektov, víťazom sa nakoniec stal Paul Abadie. Pre rôzne oneskorenia posunuli slávnostné položenie prvého kameňa na rok 1875. Úlohy sa tak zhostil architekt Paul Abadie, postavil baziliku v osobitnom slohu, ktorý dosiahol zmiešaním byzantského a románskeho slohu.

Paul Abadie sa dokončení prác ale nedožil a v jeho práci pokračovalo päť ďalších architektov. Bazilika je na pamiatku pomerne mladým chrámom. Jej základný kameň bol položený 28. júna 1875 za prítomnosti maršala Mac-Mahon, prezidenta republiky a bohoslužby tu odštartovali v roku 1919. Slávnostné otvorenie Sacré-Coeur pripadlo na 28. júna 1889. Jej vysvätenie prebehlo až v roku 1919.

Zaujímavosťou je, že je postavená je z kameňa z Château-Landon, ten je zvláštny tým, že pri styku s vodou vylučuje bielu substanciu. A tak vytvára originálny vzhľad. Bazilika sa nechala inšpirovať románsko-byzantským štýlom, tvorená je z centrálnej rotundy. Vidieť môžete sochu Sacré Coeur vytvorenú slávnym sochárom Gustavom Michelom. Kopuly baziliky sú prevažne orientálneho slohu. Zvonica je vysoká 84 metrov a nachádza sa tam slávny zvon Savoyarde, jeho váha je 19 ton a je to jeden z najťažších zvonov sveta. Vo vnútri baziliky môžete vidieť rôzne mozaiky, sochy, alebo len maľby a obrazy. Celková rozloha vnútra je 475 m2 a symbolizuje najsvätejšie srdce Ježišovo.

Od Sacré Coeur je nádherný výhľad na Paríž, ktorú tak budete mať ako na dlani. Hovorí sa, že od Sacré Coeur je najkrajší panoramatický výhľad na Paríž. Komplex okolo baziliky zahŕňa aj príjemné záhrady s fontánou. Bazilika stojí v štvrti Montmartre, ktorá je známa pre svoju vysokú koncentráciu umelcov, predovšetkým maliarov, ktorí tu predávajú svoje umelecké výtvory.

Eiffelova veža

Eiffelovka, pamiatka, na ktorú určite zavíta každý, kto je prvýkrát v Paríži. Parížska čerešnička na torte a cieľ každého turistu. Čo o nej všetko vieme? Kde sa vzala Eiffelova veža?

V roku 1889 dostali organizátori Svetovej výstavy nápad, ako by mohli pritiahnuť pozornosť neobvyklým pamätníkom. Všetky návrhy nakoniec porazil len jediný - plán Ing. Gustava Eiffela, ktorý navrhol vežu z kovových prvkov, dnes známu ako Eiffelovku. Kráska, ktorá meria spolu s anténou na vrchole 324 metrov, meno dostala logicky po svojom konštruktérovi, ktorým bol Gustav Eiffel. Francúzsky sa Eiffelova veža označuje ako La Tour Eiffel. Krásna oceľová veža v Paríži je v súčasnosti asi najznámejšou parížskou dominantou. Dominantou Paríža ale mala byť na začiatku len dočasne, mala tu stáť iba 20 rokov od svojho postavenia, počítalo sa do roku 1909, ale pretože mala záslužný význam, vedená ako meteorologická stanica a potom aj televízny a rozhlasový vysielač, bola teda zachovaná.

Stavba Eiffelovej veže sa neobišla bez konfliktov a rozdelila mesto na dva tábory. Ľudia boli buď návrhom nadšení, alebo vežu nenávideli. Mnoho obyvateľov Paríža malo strach, že to bude príliš gýčovité. Napríklad známy spisovateľ Guy de Maupassant ju nazval "čiernym, obludným továrenským komínom". Zaujímavé je, že bol častým návštevníkom reštaurácie, ktorá sa nachádzala uprostred Eiffelovky a počas každej svojej návštevy zdôrazňoval, že je to jediné miesto v Paríži, kde sa na vežu nemusí pozerať. Parížania túto stavbu najprv nenávideli a označovali ju ako tŕň v oku. Kritici tejto monumentálnej stavby boli aj Émile Zola a známy spisovateľ Alexander Dumas. V dnešnej dobe, je ale Eiffelovka jedným z najznámejších turistických miest, ktoré musí každý navštíviť a vďaka tomu sa zvyšujú tržby Parížanov z rôznych podnikov a obchodov, preto túto vežu dnes Parížania milujú.

Ročne na Eiffelovku zavíta okolo 6,5 milióna návštevníkov z celého sveta. Čo ste možno nevedeli - k tomu, aby sa mohla Eiffelovka stať dominantou Paríža, bolo potrebné 700 ton železa, 15 000 oceľových súčastí, ďalej 2,5 milióna nitov. Samotná základňa má priemer 130 metrov. Keď sa rozhodnete vystúpiť po nej pešo, prejdete 1 710 schodov a dôjdete tak do tretieho poschodia. Oscilácia vrchola veže pri silnom vetre je 12 cm. Za obzvlášť horúcich dní, keď sa kov veže rozťahuje, môže veža vyrásť o 15 cm. Ak je jasný deň, uvidíte do vzdialenosti približne 67 km.

Pod vežou si môžete všimnúť busty G. Eiffela, ktorú nechal umiestniť Antoine Bourdelle v roku 1923, ako pamiatku a ocenenie snahy Gustava Eiffela. Potom si môžete všimnúť pod balkónom prvej plošiny nápis, ktorý sa skladá z 72 mien vedcov. Zakončenie stavby Eiffelovej veže v roku 1889 oslávilo 21 salvami z dela.

O Paríži

Paríž... Mesto lásky. Mesto umelcov, básnikov, beznádejných romantikov. Mesto túžby, nádeje a priateľstva. Kozmopolitné mesto, ktorého ulice brázdia státisíce ľudí rôznych farieb pleti, tradícií a náboženstva. Mesto plné histórie, pamiatok a atraktívnych miest. Parížske ulice zaplnené stolíkmi so stoličkami dans la rue, kde si môžete vychutnať ku Parížu neodmysliteľne patriace café, alebo fantastické vína. Väčšinou, kto raz navštívil Paríž, chce sa tam za svoj život aspoň raz znova pozrieť. Je to mesto možností, slobody a skoro odvšadiaľ na vás dýcha už spomínaná umelecká atmosféra.

Každý určite vie, že Paríž je hlavným mestom Francúzskej republiky, sídlo prezidenta, vlády a oboch komôr francúzskeho parlamentu. Leží v severnom Francúzsku a okrem toho je zároveň centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departmentov (franc.: département de Paris).

Ďalej vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej počet obyvateľov bol v roku 2007 odhadnutý na 12, 1 miliónov. Paríž týmto teda predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie.

Z mnohých medzinárodných organizácií, ktoré majú v Paríži svoje sídlo alebo zastupiteľstvo, sú najznámejšie tri: od 1946 tu má svoje stále sídlo UNESCO, sekretariát Organizácie pre Hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európska centrála kriminálnej polície INTERPOL. Najvyšším bodom Paríža je Montmartre (129 metrov).

Pôvodné latinské meno mesta bolo Lutetia alebo Lutetia Parisiorum, ktoré neskôr ustúpilo v prospech dnešného mena Paríž. A prečo práve Paríž? Existuje niekoľko pohľadov na to, prečo práve Paríž. Jeden názor je, že názov je odvodený od galského kmeňa Parisov, ktorého meno môže pochádzať z keltsko-galského slova parios, znamenajúceho "kotol" a druhá zase, že označenie kmeňa Parisov pochádza z keltsko-galského slova Parisov, znamenajúceho "pracujúci muži" alebo "remeselníci".

Ako to bolo naozaj, sa dnes už asi nedozvieme, ale Paríž je meno krásne a vo francúzštine sa vyslovuje [paʀi] a v angličtine [pæɹɪs].